Creative Commons

Creative Commons (skratka CC; slovensky volne ako tvorive spolocenstvo) je americka neziskova organizacia, ktora si kladie za ciel rozsirit mnozstvo autorskych diel dostupnych verejnosti pre ich legalne vyuzivanie a zdielanie.

Creative Commons ponuka skalu roznych licencnych schem, ktore drzitelom autorskych prav umoznuju niektore prava ponuknut na uzivanie diela verejnosti, zatial co im ine prava ostavaju. Cielom je autorovi zjednodusit vyber vyhovujucej licencie, teda eliminovat obmedzenia, ktore kladu autorske zakony na zdielanie informacii.

Na webovych strankach Creative Commons si drzitel autorskych prav moze vybrat z roznych volnych licencii, ktore potom moze pouzit pri zverejneni svojho diela na webe. Creative Commons poskytuju aj RDF/XML metadata, ktore popisuju licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduche automaticky spracovat a dohladat takto licencovane diela.

Organizaciu Creative Commons zalozil v roku 2001 Lawrence Lessig (dnes jej predseda) s myslienkou podporit ciele svojej zaloby u Najvyssieho sudu USA (Eldred v. Ashcroft). Prva sada licencii Creative Commons bola zverejnena 16. decembra 2002. Na veltrhu Prix Ars Electronica 2004 bolo projektu udelene ocenenie Golden Nica Award v kategorii ,,Net Vision".

Licencie Creative Commons vznikaju kombinaciou niekolkych zakladnych vlastnosti, ktore popisuju, ake prava si chce drzitel autorskych prav podrzat a akych sa chce vzdat. Existuju styri zakladne aspekty licencie:^[1][2]

• Attributtion (skratka BY) - uvedte povod / autora: Umoznuje ostatnym rozmnozovat, rozsirovat, vystavovat dielo a odvodene diela za podmienky uvedenia autora.
• Noncommercial (skratka NC) - nekomercne pouzitie: Umoznuje ostatnym rozmnozovat, rozsirovat, vystavovat dielo a odvodene diela len pre nekomercne ucely.
• No Derivative Works (skratka ND) - bez odvodeneho obsahu: Umoznuje ostatnym rozmnozovat, rozsirovat, vystavovat dielo len v povodnej podobe, neumoznuje vytvarat odvodene diela.
• Share Alike (skratka SA) - rovnake sirenie: Umoznuje ostatnym rozsirovat odvodene diela len za podmienky pouzitia identickej licencie pre odvodene diela.

Kombinaciou tychto podmienok moze teoreticky vzniknut sestnast moznych variantov, z nich je vsak pat nezmyselnych (styri z nich kombinuju klauzuly ND a SA, ktore sa navzajom vylucuju, piata nepouzivana kombinacia je zverejnenie ako volne dielo). V poslednej dobe uz licencie bez klauzuly BY nie su na webovych strankach CC implicitne ponuknute.

Licencie sa obvykle nepouzivaju pre softver, len pre ,,klasicke" autorske diela (fotografie, video, zvuk a pod.). Ziadna z licencii Creative Commons nebola certifikovana organizaciou Open Source Initiative. Tvorcovia Linuxovej distribucie Debian sa domnievaju, ze tieto licencie nesplnaju poziadavky projektu na slobodny softver. Nadacia Free Software Foundation licencie odporuca len pre ine ucely nez softver a dokumentacia k softveru.

Povodne licencie Creative Commons boli vytvorene na zaklade pravneho modelu platneho v USA, takze nemusia byt presne zlucitelne s pravnym systemom inych statov. Pouzitie americkeho modelu bez ohladu na miestne upravy moze sposobit, ze je licencia neplatna ci nevynutitelna. Riesenim tohto problemu sa zaobera projekt iCommons (International Commons - medzinarodny Commons), ktory hodla doladit formulacie jednotlivych licencii podla specifik konkretnych krajin. V sucasnej dobe (november 2006) sa projektu zucastnuju zastupcovia 49 krajin, pre 34 krajin uz existuju lokalizovane verzie licencii.

Richard Bednarik v roku 2014 avizoval preklad licencii CC4 do slovenskeho jazyka a to preto, ze podla jeho nazoru vyhovuju slovenskemu pravnemu poriadku. Moznost ich pouzivania suvisela s odstranenim povinnej pisomnej formy licencnych zmluv v roku 2013 zo slovenskeho autorskeho zakona. Novelizacia zaviedla tzv. verejne licencie vtedy v SS 49a, ktory vymedzuje zakladne hranice ich pouzivania vo forme nevyhradnej a bezodplatnej licencie.^[5] V sucasnej verzii (2021) je verejna licencia SS 76 definovana nasledovne:

• (1) Autor moze ponuknut udelenie licencie aj pravnym ukonom smerujucim voci neurcitym osobam. Konanie, z ktoreho mozno vyvodit suhlas s podmienkami licencie, je prijatim takejto ponuky.
• (2) Autor moze udelit nadobudatelovi licenciu podla odseku 1 vyslovne aj na sposob pouzitia diela, ktory nie je v case uzavretia licencnej zmluvy podla odseku 1 znamy.
• (3) Licenciu podla odseku 1 mozno udelit len ako nevyhradnu a bezodplatnu a nemozno ju vypovedat.
• (4) Ustanovenia SS 19 ods. 1 a 4 a SS 65 az 69 sa na licenciu udelenu podla odseku 1 pouziju primerane.^[6]

Ustredna kniznica SAV v roku 2019^[7] vysvetlovala, ze verejne licencie su v sulade s autorskym pravom a nie je to alternativny system a stale ide o tradicne ponimanie autorskeho prava aj preto, ze aj u nas je termin copyright (c) znamy. Znamena to, ze aj v pripade verejnej licencie si drzitel licencie (autor) ponechava vsetky prava vo vztahu k dielu. Kniznica vysvetlovala a nabadala k pouzivaniu CC avsak neuvadzala preklad licencii do slovenciny. Ako veducich projektu (prekladu licencii do slovenciny) uvadza CCSlovakia^[8]: Zuzanu Adamovu a Richarda Bednarikaavsak slovensky preklad na rozdiel od ceskeho^[9] na oficialnych strankach CC nie je a autori odporucaju pouzivat medzinarodnu verziu.^[8][10]

• CC BY-SA
• Autorske pravo

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Creative Commons

• Oficialna stranka
  • O licenciach CC
  • Najznamejsie priklady pouzitia Archivovane 2010-04-12 na Wayback Machine (po anglicky)

Tento clanok je ciastocny alebo uplny preklad clanku Creative Commons na ceskej Wikipedii.