Dark Mode

Preskocit na obsah

XHTML

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

XHTML (angl. Extensible Hypertext Markup Language - rozsiritelny hypertextovy znackovaci jazyk) je znackovaci jazyk podobny HTML, ale s prisnejsou syntaxou. Zatial co HTML je aplikaciou SGML, velmi pruzneho znackovacieho jazyka, XHTML je aplikaciou XML, obmedzenej podmnoziny SGML. XHTML 1.0 sa stalo odporucanim W3C 26. januara 2000 a XHTML 1.1 zas 23. novembra 2010. XHTML podporuju vsetky moderne prehliadace.

Vyhody jazyka XHTML

[upravit | upravit zdroj]
  • Dokumenty XHTML su sucasne dokumentmi XML. Takze mozu byt zobrazovane, upravovane a validovane nielen prehliadacmi a WYSIWYG editormi ale tiez XML nastrojmi.
  • XHTML dokumenty mozu byt vytvorene rovnako ako predtym s existujucimi editormi s podporou HTML 4 a tiez v novych editoroch, ktore podporuju jazyk XHTML priamo.
  • Dokumenty XHTML mozu vyuzivat aplikacie (napr. skripty, applety), ktore pracuju s HTML objektovym modelom dokumentu, XML objektovym modelom dokumentu DOM alebo pomocou SAX-u (Simple API for XML).

Vyhody prechodu na jazyk XHTML

[upravit | upravit zdroj]
  • Vyvojari dokumentov a upravovatelia neustale objavuju nove sposoby vyjadrenia svojich myslienok prostrednictvom novych znaciek. V XML je pomerne jednoduche pridat nove znacky alebo ich atributy. Rodina XHTML je navrhnuta tak aby prijatie takychto rozsireni bolo mozne prostrednictvom XHTML modulov. Tieto moduly umoznia pouzitie sucasnych i novych vlastnosti pri vytvarani dokumentov.
  • Stale sa objavuju nove moznosti pristupu k Internetu. Jazyk XHTML bol navrhnuty s ohladom na kompatibilitu vsetkych moznych editorov a prehliadacov. Vdaka novym mechanizmom profilacie dokumentov budu servery a proxy servery schopne rychlejsie a lepsie spracovat obsah dokumentu. Vdaka standardizacii bude mozne vytvorit dokument podla XHTML, ktory bude pouzitelny vo vsetkych editoroch a prehliadacoch.

Rozdiely medzi HTML a XHTML

[upravit | upravit zdroj]

XHTML 1.0 sa oproti HTML 4.01 nelisi. Oba obsahuju tri typy DTD - Strict, Transitional a Frameset. XHTML neobsahuje menej elementov ani menej atributov. Az v XHTML 1.1 boli uplne odstranene niektore elementy, ktore sme mohli najst v Transitional a Frameset verziach (X)HTML. Jednotlive prvky, ktore spolu tematicky suvisia, boli v jazyku XHTML 1.1 zaradene do modulov. Bola pridana moznost rozsirit XHTML 1.1 o jazyk MathML 2.0.

Buducnost jazyka XHTML

[upravit | upravit zdroj]

W3C neskor zacalo pracovat na XHTML2, na tento ucel vytvorili pracovne skupiny v marci 2007. Hlavnymi rozdielmi je odstranenie vsetkych atributov upravujucich vzhlad, rozmery a poziciu prvkov jazyka. Jednotlive moduly jazyka budu vyvijane samostatne. Niektore z nich su uz dokonca standardizovane (XForms, XLink, XPoint). XHTML2 nebolo nikdy vydane, pretoze W3C ho uz nepovazovali za novy standard. Pracovna skupina bola rozpustena ku koncu roka 2009 a praca na XHTML2 ukoncena. Prednost dostal projekt pracujuci na vyvoji HTML5.

Rozdiely v zapise medzi HTML a XHTML

[upravit | upravit zdroj]

Kedze XHTML je implementaciou XML, oproti HTML ma niektore dodatocne poziadavky, ktore zjednodusuju jeho parsovanie a ulahcuje zapamatanie pravidiel clovekom.

Znacky musia byt pisane malymi pismenami.

Parove znacky musia byt ukoncene. (Znacka "option" sa v XHTML povazuje za parovu.)

HTML:
<p>Toto je odsek.
<tr><td>Prva bunka<td>Druha bunka
<option>Moznost 1
XHTML:
<p>Toto je odsek.</p>
<tr><td>Prva bunka</td><td>Druha bunka</td></tr>
<option>Moznost 1</option>

Neparove znacky musia obsahovat koncovu lomku.

HTML:
<br>
<input type="text" name="text1">
XHTML:
<br />
<input type="text" name="text1" />

Vlastnosti musia byt uvedene v uvodzovkach alebo apostrofoch.

HTML:
<td colspan=3>
XHTML:
<td colspan="3">

Vlastnosti musia mat vzdy uvedenu hodnotu.

HTML:
<textarea readonly>Nejaky text</textarea>
XHTML:
<textarea readonly="readonly">Nejaky text</textarea>

Aby prehliadac vedel v XML dokumente rozlisit XHTML od inych znackovacich jazykov (SVG, MathML), musi mat korenovy element () uvedeny menny priestor.

HTML:
XHTML
  • Lednar, Matej.: Prirucka programatora - Prehladny sprievodca jazykmi XHTML 1.1, CSS 2.1 a JavaScript 1.5+ s uvodom do DOM. Bratislava: MLD Group, 2009, s.776. ISBN 978-80-89448-00-5
  • Lednar, Matej.: Prirucka programatora - Aplikujeme DOM s jazykmi XHTML, CSS a JavaScript. Bratislava: MLD Group, 2009, s. 207. ISBN 978-80-89448-01-2
  • Lednar, Matej.: Prirucka programatora - Prehladny sprievodca jazykom XHTML 1.1. Bratislava: MLD Group, 2009, s.178. ISBN 978-80-89448-04-3


Tento clanok tykajuci sa pocitacov je zatial ,,vyhonok". Pomoz Wikipedii tym, ze ho doplnis a rozsiris.