|
< Back | Wikipedia | Home | Dark Mode Project GutenbergProjekt Gutenberg (angl. Project Gutenberg, casto sa skracuje na PG) je dobrovolnicka snaha digitalizovat, archivovat a distribuovat kulturne diela. Bol zalozeny v roku 1971 a je najstarsou digitalnou kniznicou. Vacsina diel su plne texty knih so statusom volne dielo. Projekt sa snazi spristupnit diela zo svojej zbierky tak slobodne, ako sa len da, v dlhotrvajucich otvorenych formatoch, ktore je mozne pouzivat takmer na kazdom pocitaci. Projekt Gutenberg zacal Michael Hart v roku 1971. Hart, student University of Illinois dostal pristup k mainframu Xerox Sigma V na univerzite. Vdaka tomu, ze jeho priatel bol operatorom, dostal k dispozicii ucet s prakticky neobmedzenym mnozstvom vypoctoveho casu; jeho hodnota sa odvtedy odhadovala rozne od 100 000 do 100 000 000 USD. Hart povedal, ze sa chcel odvdacit za tento dar tym, ze bude robit nieco, co by bolo hodne takej sumy penazi. Tento pocitac bol zhodou okolnosti jednym z 15 uzlov pocitacovej siete, ktore sa stali internetom. Hart veril, ze pocitace sa jedneho dna stanu dostupnymi sirokej verejnosti a rozhodol sa slobodne spristupnit literarne diela v elektronickej podobe. Nahodou mal v ruksaku Deklaraciu nezavislosti Spojenych statov a tato sa stala prvym e-textom Projektu Gutenberg. Projekt pomenoval podla Johanna Gutenberga, nemeckeho tlaciara z 15. storocia, ktory spustil tlaciarensku revoluciu pohyblivymi znakmi. V polovici 90. rokov bol sidlom PG Illinois Benedictine College. K snahe sa pripojilo viac dobrovolnikov. Vacsina textu sa vpisovala rucne, kym sa nezlepsili a nerozsirili scannery a softver pre opticke rozpoznavanie znakov (OCR). Hart neskor uzavrel dohodu s Carnegie Mellon University, ktora suhlasila so spravou financii projektu. Ako narastal objem e-textov, dobrovolnici postupne zacali preberat kazdodenne ulohy, ktore Hart vykonaval. V roku 2000 zalozil Charles Franks projekt Distributed Proofreaders, ktory umoznil distribuciu kontroly naskenovanych textov medzi mnozstvo dobrovolnikov prostrednictvom internetu. Tato snaha v obrovskej miere zvysila mnozstvo a roznorodost textov, ktore sa pridavaju do PG, ako aj zjednodusila zacinajucim dobrovolnikom zacat so svojimi prvymi prispevkami. Pietro Di Miceli, taliansky dobrovolnik, vyvinul a spravoval prvy web Projektu Gutenberg a zacal s vyvojom online katalogu projektu. Pocas desiatich rokov, kedy sa zhostoval tejto ulohy (1994 - 2004), web projektu vyhral niekolko oceneni, casto mu boli udelene oznacenia ,,najlepsie na Webe", co prispelo k popularite projektu . Pocinajuc v roku 2004, vylepseny online katalog zjednodusil pristup k obsahu PG pre prezeranie, vyhladavanie, pristup a odkazovanie nan. Projekt Gutenberg je v sucasnosti hostovany na ibiblio na University of North Carolina na Chapel Hill. V marci 2006 mal Projekt Gutenberg vo svojej zbierke viac ako 18 000 titulov, pricom priemerne pribudalo viac ako 50 novych titulov mesacne. Su to vacsinou literarne diela zapadnej kulturnej tradicie, okrem literarnych foriem ako romany, poezia, poviedky a drama PG obsahuje aj kucharky, referencne diela a vydania periodik. Zbierka PG ma tiez niekolko netextovych diel ako zvukove subory a subory s hudobnym zapisom. Vacsina diel je v anglickom jazyku, ale tiez vyznamne mnozstva su v nemcine, francuzstine, taliancine, spanielcine, holandcine, fincine a cinstine ako aj rastuce mnozstva v inych jazykoch. Viac ako 50 diel je zdigitalizovanych v 13 jazykoch. Katalog vsak neobsahuje ani jedno dielo v slovencine a v cestine len diela 8 autorov. Vzdy, ked je to mozne, su diela dostupne v cisto textovom formate, vacsinou za pouzitia znakoveho kodovania US-ASCII, ale casto rozsireneho na ISO-8859-1. Ine formaty sa tiez vydavaju, ked ich dobrovolnici zaslu, pricom najbeznejsie byva HTML. Formaty, ktore nie su lahko upravovatelne, ako PDF, sa vo vseobecnosti nepovazuju za vhodne v ramci cielov projektu, hoci niekolko ich bolo pridanych do zbierky. Uz roky prebieha diskusia o pouziti niektoreho typu XML, hoci vyvoj je pomaly. Michael Hart povedal v roku 2004: ,,Misia projektu Gutenberg je jednoducha: 'Podporovat tvorbu a distribuciu e-textov'". Slogan projektu je ,,strhnut mreze neznalosti a nevzdelanosti", kedze niektori dobrovolnici siria verejnu vzdelanost a docenenie literarneho dedicstva tak, ako to robili verejne kniznice na zaciatku 20. storocia. Projekt Gutenberg je medzinarodne decentralizovany. Napriklad neexistuje politika vyberu, ktore diela sa pridaju. Jednotlivi dobrovolnici pracuju na dielach, ktore ich zaujimaju alebo ktore su dostupne. Zbierka PG ma uchovavat diela dlhodobo, tak, aby sa nemohli stratit pri ziadnej miestnej nehode. V snahe zabezpecit to sa cela zbierka denne zalohuje a mirroruje na servery na roznych miestach. Projekt Gutenberg dosledne overuje status svojich e-textov podla autorskeho prava Spojenych statov americkych. Material sa pridava do archivu PG iba potom, ako dobrovolnici potvrdia, ze sa na dielo nevztahuju autorske prava a tieto zaznamy sa uchovavaju pre kontrolu do buducnosti. Na rozdiel od niektorych projektov digitalnych kniznic si Projekt Gutenberg nenarokuje na nove autorske prava na diela, ktore publikuje. Naopak, podporuje ich volne sirenie a distribuciu. Vacsina diel zbierky sa distribuuje ako volne dielo v zmysle autorskeho prava USA. Pravny text, ktory sprevadza kazdy e-text do istej miery obmedzuje, co je mozne robit s textom (ako distribucia v zmenenom tvare ci pre komercne ucely) v pripade, ze je pouzita obchodna znacka Projektu Gutenberg. Tiez je umoznene odstranit tuto hlavicku a samotny text pouzivat ako volne dielo bez obmedzeni. V zbierke existuje tiez niekolko diel, ktore Projekt Gutenberg distribuuje s povolenim autora. Tieto podliehaju obmedzeniam, ktore specifikoval drzitel autorskych prav. V roku 1998 Sonny Bono Copyright Term Extension Act predlzil trvanie uz existujucich autorskych prav retroaktivne o 20 rokov. To zabranilo Projektu Gutenberg pridat mnozstvo titulov, ktore by inak v Spojenych statoch boli povazovane za volne dielo. Projekt Gutenberg byva kritizovany za nedostatok bibliografickych informacii v svojich e-textoch: napriklad neadekvatne podrobnosti o vydani a nezverejnenie povodne publikovanych predslovov a kriticky aparat. Zlepsenie v tychto oblastiach je badatelne pri porovnani starsich textov s novsimi; vacsina e-textov zachovava informacie o vydani a predslovy. Vsetky pribuzne projekty su nezavisle organizacie, ktore zdielaju rovnake idealy a bolo im udelene povolenie pouzivat obchodnu znacku Project Gutenberg. Casto maju konkretne narodne alebo linguisticke zameranie.
Hoci Projekt Gutenberg-DE dostal pred rokmi povolenie pouzivat nazov Gutenberg pred rokmi, nie kazdy ho povazuje za pribuzny projekt, z dovodov filozofickych odlisnosti. Projekt Gutenberg-DE autorsky chrani svoje produkty a obmedzuje pristup na browsovatelne webove verzie svojich textov.
Source: sk.wikipedia.org |