macOS

macOS (Mac OS X^[1] od 2001 do 2012, neskor OS X od 2012 do 2016) je zatial poslednou verziou Mac OS, operacneho systemu pre pocitace Macintosh. Tento operacny system bol prvykrat komercne spristupneny v roku 2001. Pozostava z dvoch hlavnych casti - z Darwinu, slobodneho operacneho prostredia zalozeneho na BSD, ktory bol prisposobeny a dalej vyvijany spolocnostou Apple Computer s prispenim nezavislych vyvojarov; a vlastneho grafickeho rozhrania znameho ako Aqua, vytvoreneho spolocnostou Apple.

V roku 2001 bol tiez vydany OS^[1] X Server. Architektonicky je identicky s operacnym systemom pre pracovne stanice (klientov), odlisuje sa zahrnutim spravy skupin a administracnymi softverovymi nastrojmi, ktore umoznuju zjednoduseny pristup ku klucovym sietovym sluzbam, ako napr. e-mailovy server, Samba server, adresarovy server, a DNS server. Na tento operacny system sa vztahuje rozdielna licencna politika. V roku 2016 spolocnost Apple Inc. zmenila nazov operacneho systemu pre pocitace Macintosh z OS X na macOS.

Znak X je rimskou cislovkou a oficialne sa vyslovuje ,,desat", nadvazujuc tak na predchadzajuce operacne systemy Macintosh, ako napr. Mac OS 8 a Mac OS 9. Niektori ludia vsak X vyslovuju ako ,,iks". Jeden z dovodov moze byt, ze nazvy operacnych systemov podobnych Unixu sa zvycajne koncia pismenom x (napr. AIX, IRIX, Linux, Minix, Ultrix, Xenix a pod.) Dalsim dovodom moze byt, ze Apple ma sklon nazyvat jednotlive verzie nasledovne (napriklad): ,,Mac OS X verzia 10.4".

Verzie Mac OS X su nazyvane po mackovitych selmach. Kodove meno verzie 10.0 bolo Cheetah (gepard) s chybami, verzia 10.1 bola Puma ktora bola o pol roka. Verzia 10.2 bola nazvana Jaguar (jaguar), a bola to zaroven prva verzia Mac OS X, ktorej kodove meno bolo pouzite v marketingu Apple. Verzia 10.3 bola nasledne pomenovana Panther (panter). Verzia 10.4 bola nazvana Tiger (tiger), verzia 10.5 nesie nazov Leopard (leopard), verzia 10.6 nesie nazov Snow Leopard (biely leopard), verzia 10.7 nesie nazov Lion (lev), Verzia 10.8 nesie nazov Mountain Lion (horsky lev). Najnovsia verzia 10.9 nesie nazov Mavericks a je prvou verziou ktora nie je pomenovana po mackovitej selme. Taktiez je na rozdiel od predchadzajucich verzii pristupna uplne zadarmo v Mac App Store.

Spolocnost Apple si registrovala aj ochranne znamky Lynx (teda rys) a Cougar (selma podobna pume, kuguar).

Hlavny clanok: Historia Mac OS X

Napriek tomu, ze Mac OS X je nazyvany jednoducho verzia 10 operacneho systemu Mac OS, jeho povod je z velkej casti nezavisly od predchadzajucich verzii Mac OS. Je zalozeny na jadre Mach a unixovej implementacii BSD, ktore boli vclenene do objektovo-orientovaneho operacneho systemu NeXTSTEP, vytvoreneho spolocnostou NeXT Steva Jobsa, po tom, co nedobrovolne opustil Apple v roku 1985. Medzicasom sa spolocnost Apple pokusala vytvorit system ,,novej generacie", ale bez vacsieho uspechu. Nakoniec bol NeXT OS, vtedy znamy ako OPENSTEP vybrany ako zaklad pre novy operacny system. Apple zakupila Jobsovu firmu NeXT, pricom sam Jobs bol znova prijaty do Apple a neskor sa opat stal lidrom spolocnosti. Viedol transformaciu programatorskeho systemu OPENSTEP na system, ktory by privitali domaci pouzivatelia a kreativni profesionali, teda hlavni pouzivatelia predchadzajucich systemov Mac OS. Po niekolkych preslapoch, ktore ohrozili vernost nezavislych vyvojarov Mac OS, a zmene strategie, Jobs doviedol Apple k novemu operacnemu systemu v roku 2001.

Mac OS X sa radikalne lisi od ostatnych operacnych systemov Mac OS, kedze kod na ktorom je postaveny je uplne rozdielny od predchadzajucich systemov. Napriek tomu, ze najvacsie rozdiely su pod povrchom systemu, graficke rozhranie Aqua je najvyraznejsou a najviditelnejsou novou crtou. Pouzitie zaoblenych hran, polopriehladnych farieb a textur ozivilo okna, panely a plochu v porovnani so starsim vzhladom OS 9 zvanym ,,Platinum". To so sebou prinieslo aj urcitu polemiku medzi pouzivatelmi, kedze starsi pouzivatelia namietali, ze system vyzera ,,hrackarsky" a chyba mu profesionalny vzhlad. Naopak, ini nazyvali nove graficke rozhranie revolucnou novinkou Apple. Novy vzhlad bol okamzite rozoznatelny - dokonca este pred uvedenim prvej verzie OS X na trh vyvojari inych firiem zacali vytvarat tzv. skiny (pre aplikacie podporujuce zmenu vzhladu - ako napr. Winamp), ktore vyzerali ako rozhranie Aqua. Apple vsak pohrozilo zalobami osobam, ktori vytvaraju alebo rozsiruju softver, ktory ma graficke rozhranie odvodene od nimi autorsky chraneneho dizajnu.

Kombinacia tohto grafickeho rozhrania a jadra sa stala podla poctu dodanych systemov zatial najpredavanejsim prostredim Unixu vobec.

(Poznamka: Mac OS X bol do verzie 10.4 Tiger nie je oficialne unixovy OS, kedze spolocnost Apple si nevyziadala toto oznacenie od The Open Group, tvrdiac, ze naklady na certifikaciu by OS X neumerne predrazili. The Open Group zazalovala Apple pre porusenie ochrannej znamky UNIX a vydala prehlasenie, ze maximalny poplatok pre certifikaciu OS X ako unixoveho systemu by bol 110,000 americkych dolarov. Sucasny Mac OS X 10.5 Leopard tento certifikat ma.)

Mac OS X zachovava kompatibilitu s aplikaciami napisanymi pre starsie systemy Mac OS poskytovanim emulovaneho prostredia znameho ako Classic. To poskytuje pouzivatelom moznost spustat starsie programy rovnako ako v Mac OS 9.x. Navyse programovacie rozhranie (API) Carbon bolo vyvinute na moznost rychleho portovania starsich aplikacii na spustanie pod Mac OS 9 i Mac OS X. Tiez su stale dostupne programovacie kniznice systemov NeXTSTEP/OPENSTEP, no Apple teraz nazyva tieto technologie Cocoa (teda kakao). Dedicstvo NeXTSTEP-u je mozne vidiet napr. v pomenovani tried v aplikacnom rozhrani Cocoa, ktore sa zacinaju na ,,NS". Stvrtou moznostou pre programatorov aplikacii je pisat ich priamo v Jave, ktoru OS X podporuje ako ,,obcana prvej kategorie", co v praxi znaci, ze aplikacie napisane v Jave bez problemov zapadaju do operacneho systemu, no pritom su stale multiplatformove. Ak je graficke rozhranie napisane v Swingu, vyzera takmer na nerozoznanie od nativnych Cocoa aplikacii.

V Mac OS X je mozne spustat aj aplikacie pre BSD alebo Linux, ak su prekompilovane pre Mac. Aj skompilovane binarne balicky vsak niekedy vyzaduju konfiguraciu z prikazoveho riadku. Projekty ako Fink alebo DarwinPorts poskytuju predkopilovane alebo predpripravene balicky.

Verzia 10.3 bola prvou verziou, ktora obsahovala Apple X11, co je verzia grafickeho rozhrania X11 pre Unix prisposobena Apple. Apple X11 je volitelnou sucastou systemu pri instalacii. Implementacia Apple X11 je zalozena na XFree86 4.3 a X11R6.6, s vlastnym spravcom okien, ktory napodobnuje prirodzeny vzhlad Mac OS X, a doplnkami na pouzitie povodneho renderovacieho (vykreslovacieho) systemu Quartz a zrychlenie OpenGL.

• Pouziva podsadu Portable Document Format (PDF) ako zaklad svojho zobrazovacieho modelu (Quartz); Mac OS vie PDF nielen otvorit, ale vsetky aplikacie, ktore podporuju prikaz tlac, vedia PDF aj vytvorit
• Plnofarebne, spojito zvacsovatelne ikony (do velkosti 128x128 pixelov)
• Tien pod oknami a izolovanymi textovymi elementami na vytvorenie dojmu hlbky
• Globalna kontrola pravopisu
• Vyhladzovanie textu, grafiky a sucasti okien
• Nove elementy grafickeho rozhrania
• Prelinanie okien
• ColorSync - nastavovanie farieb zabudovane do zakladneho zobrazovacieho systemu (pre profesionalov z oblasti tlace a multimedii)
• OpenGL pre hardverovo urychlovane vykreslovanie. Tato technologia sa nazyva Quartz Extreme a po prvy raz bola pouzita v Mac OS X v10.2 Jaguar.
• Expose (od verzie 10.3, ,,Panther") prehladne zobrazi otvorene okna na ploche
• Pouzivanie systemu Unicode v celom operacnom systeme
• Jednoducha architektura pre lokalizaciu aplikacii a dalsieho kodu uplne separuje textovy popis od kodu jadra programu

• Klientska verzia Mac OS X podporuje len jednoduche unixovske opravnenia suboroveho systemu, nepodporuje pokrocile opravnenie (ako access control list - do verzie 10.3).

Tento clanok je ciastocny alebo uplny preklad clanku macOS na ceskej Wikipedii.

• Commons ponuka multimedialne subory na temu MacOS.

• Apple: MacOS -- oficialna stranka
• Apple.com/sk: MacOS -- oficialna slovenska stranka