Preskocit na obsah

Bit

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Bit je nazov zakladnej jednotky informacie. Ako skratka sa pouziva bit alebo b. Pouziva sa v teorii informacie a v informatike. Bit moze nadobudat jednu z dvoch logickych hodnot. V praxi nadobuda vzdy jednu z dvoch vzajomne sa vylucujucich stavov, ako ,,pravda" - ,,nepravda", ,,zapnuty" - ,,vypnuty", nula - jedna.

Historia a nazov

[upravit | upravit zdroj]

Termin prvykrat pouzil Claude E. Shannon, otec teorie informacie, vo svojej praci z roku 1948. Nazov vznikol ako skratka spojenia ,,binary digit", co je zaroven slovna hracka pretoze bit v anglictine znamena aj kusok/stipka. Povod terminu Shannon pripisal Johnovi W. Tukeymu.

Nasobky bitu
podla definicie IEC 60027-2
predpona SI binarna predpona
Meno Symbol Nasobok Meno Symbol Nasobok
kilobit kb 103 (nespravne aj 210) kibibit Kibit 210
megabit Mb 106 (nespravne aj 220) mebibit Mibit 220
gigabit Gb 109 (nespravne aj 230) gibibit Gibit 230
terabit Tb 1012 (nespravne aj 240) tebibit Tibit 240
petabit Pb 1015 (nespravne aj 250) pebibit Pibit 250
exabit Eb 1018 (nespravne aj 260) exbibit Eibit 260
zettabit Zb 1021 (nespravne aj 270) zebibit Zibit 270
yottabit Yb 1024 (nespravne aj 280) yobibit Yibit 280

Bajt (angl. byte, tiez oznacovane ako slabika) je zoskupenie bitov, povodne s premenlivou velkostou, no dnes takmer vzdy osem bitov. Osembitove bajty, tiez zname ako oktety, su schopne reprezentovat 256 rozlicnych hodnot (28) napr. 0 az 255 zapisane v desiatkovej sustave. Osembitovy bajt mozno zapisat aj pomocou dvoch stvorbitovych zoskupeni, znamych ako nibble (hlaska), ktore reprezentuju 16 hodnot (24) a preto sa daju zapisat jednou cifrou v hexadecimalnej sustave. Napriklad 0 az 255 v desiatkovej sustave zodpoveda 00 az FF. V niektorych architekturach pocitacov pozostava slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Pozri velkost slova.

Terminy pre velke mnozstva informacie sa tvoria pridanim standardnych predpon; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existuju vsak nedorozumenia tykajuce sa tychto jednotiek a ich skratiek, pozri podrobne v clanku binarny prefix. Hoci je jasnejsia symbolika pouzivat ,,bit" pre bit a ,,b" pre bajt, ,,b" sa casto pouziva pre bit a ,,B" pre bajt (v sustave SI je vsak ,,B" skratkou pre Bel).

Napriklad:

  • predpony s pouzitim symbolov sustavy SI, napr.: 1 kilobit (kb) = 103 bitov = 1000 bitov alebo 1 megabit (Mb) = 106 bitov = milion bitov
  • binarne predpony podla standardu IEC, napr. kibibit (Kib) = 210 bitov = 1024 bitov alebo mebibit (Mib) = 220 bitov

V praxi sa vsak niekedy, vzhladom k historickym okolnostiam, vyuzivaju predpony SI pre binarne hodnoty (1kB = 1024 bitov namiesto 1000 bitov). Zjednodusene povedane, pouziva sa nepresne oznacenie pretoze odchylka je menej ako 3%.

Pocet bitov (n) Pocet stavov (2n)
1 2
2 4
3 8
4 16
5 32
6 64
7 128
8 256
9 512
10 1 024
11 2 048
12 4 096
13 8 192
14 16 384
15 32 768
16 65 536
... ...
32 4 294 967 296
... ...
64 18 446 744 073 709 600 000

Pocet bitov a stavov

[upravit | upravit zdroj]

Bit nadobuda vzdy jednu z dvoch hodnot. Pomocou jedneho bitu mozno teda reprezentovat 21 = 2 stavy. Pomocou 8 bitov (1 bajt) mozno reprezentovat 28 = 256 stavov. Tabulka vpravo uvadza pocet reprezentovatelnych stavov az do sirky 64 bitov, ktora umoznuje reprezentovat priblizne 1,844674407x1019 stavov.

Iste instrukcie procesora pracujuce s bitmi (ako xor) pracuju na urovni manipulacie s bitmi na rozdiel od manipulacie dat ako seria bitov.

V telekomunikaciach a pocitacovych sietach sa prenosova rychlost zvycajne oznacuje v bitoch za sekundu.

Bit v sucasnosti je zakladna, teda najmensia jednotka udavajuca mnozstvo informacie pouzivana v informatike, zaroven vsak prebieha intenzivny vyskum v kvantovej informatike tykajuci sa qubitov.