K wobsahej skocic

Rotterdam

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Rotterdam
Rotterdam na karce Nizozemskeje
DEC
Wopon a chorhoj
wopon
chorhoj
Zakladne daty
stat Nizozemska
prowinca Juzna Hollandska
prestrjen 304,24 km2
wobydlerstwo 664.311 (1. januara 2023)
hustosc zasydlenja 2.183,5 wob./km2
postowe cislo 3000-3099
predwolba (+31) 010
webstrona rotterdam.nl
p * d * w
51.9333333333334.4833333333333

Rotterdam je po Amsterdamje druhe najwjetse mesto Nizozemskeje a ma dla swojeho zamorskeho pristawa - najwjetseho w Europje a treceho najwjetseho na swece - tez wulki hospodarski wuznam za cylu zapadnu Europu. Rotterdam ma nehdze 630.000 wobydlerjow w mesce samym a 1,3 miliony w metropolowym rumje. Je wodzace industrijne a wikowanske mesto Nizozemskeje.

Nadendze so na zapadze Nizozemskeje w prowincy Juzna Hollandska pri wuliwje Ryna do Sewjerneho morja a slusa k metropolowemu rumej Randstad. Mesto lezi w Rynowej delce zwjetsa pod morskej hladzinu a je wot nasypow skitane. Najhlubsi wobsydleny dypk Nizozemskeje (6 metrow pod m. hl.) nadendze so na mescanskim teritoriju Rotterdama.

Nimo Amsterdama a Haaga je Rotterdam jedne z kulturnych srjedziscow Nizozemskeje, sydlo uniwersity, wjacorych fachowych wysokosulow, hudzbneje wysokosule a wumelstwoweje akademije. W lece 2001 be hromadze z portugalskim mestom Porto kulturna stolica Europy.

Jedne z tak mjenowanych sotrinych mestow Rotterdama su Drjezdzany.

  • Satelitowy wobraz mesta a pristawa
  • Znicene mesto w lece 1940
  • Nocny Rotterdam z Erasmusowym mostom
  • Moderne mescanske stworce
Commons: Rotterdam - Zberka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Kulturne stolicy Europy

Kulturne mesto Europy: 1985: Athen | 1986: Florenc | 1987: Amsterdam | 1988: Zapadny Berlin | 1989: Paris | 1990: Glasgow | 1991: Dublin | 1992: Madrid | 1993: Antwerpen | 1994: Lisabon | 1995: Luxemburg | 1996: Kopenhagen | 1997: Solun | 1998: Stockholm

Kulturna stolica Europy: 1999: Weimar | 2000: Avignon, Bergen, Bologna, Brussel, Helsinki, Krakow, Praha, Reykjavik, Santiago de Compostela | 2001: Porto, Rotterdam | 2002: Brugge, Salamanca | 2003: Graz | 2004: Genua, Lille | 2005: Cork | 2006: Patras | 2007: Sibiu, Luxemburg hromadze z wulkoregionu | 2008: Liverpool, Stavanger | 2009: Linz, Vilnius | 2010: Istanbul, Pecs, Essen hromadze z Poruhrskej | 2011: Tallinn, Turku | 2012: Guimaraes, Maribor | 2013: Kosice, Marseille | 2014: Riga, Umea | 2015: Mons, Pilzen | 2016: Wroclaw, Donostia-San Sebastian | 2017: Aarhus, Pafos | 2018: Leeuwarden, Valletta | 2019: Matera, Plowdiw | 2020: Galway, Rijeka | 2021: Timisoara, Eleusis, Novi Sad | 2022: Kaunas, Esch an der Alzette | 2023: Veszprem | 2024: Tartu, Bad Ischl, Bodo | 2025: Kamjenica

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije