Rotterdam
- Afrikaans
- Alemannisch
- 'amaarenyaa
- Aragones
- AEnglisc
- l`rby@
- 'rmy'
- mSr~
- Asturianu
- Az@rbaycanca
- Bashk'ortsa
- Basa Bali
- Belaruskaia
- Belaruskaia (tarashkevitsa)
- B'lgarski
- baaNlaa
- Brezhoneg
- Bosanski
- Catala
- Chavacano de Zamboanga
- Nokhchiin
- Cebuano
- khwrdy
- Cestina
- Chavashla
- Cymraeg
- Dansk
- Deutsch
- Zazaki
- Ellenika
- Emilian e rumagnol
- English
- Esperanto
- Espanol
- Eesti
- Euskara
- Estremenu
- frsy
- Suomi
- Na Vosa Vakaviti
- Foroyskt
- Francais
- Arpetan
- Frysk
- Gaeilge
- Gaidhlig
- Galego
- Hausa
- Ke Jia Yu / Hak-ka-ngi
- `bryt
- hindii
- Hrvatski
- Kreyol ayisyen
- Magyar
- Hayeren
- Interlingua
- Bahasa Indonesia
- Interlingue
- Ido
- Islenska
- Italiano
- Ri Ben Yu
- Jawa
- k`art`uli
- Qaraqalpaqsha
- Kumoring
- K'azak'sha
- hangugeo
- Kurdi
- Kyrgyzcha
- Latina
- Letzebuergesch
- Lingua Franca Nova
- Limburgs
- Ladin
- Lombard
- Lietuviu
- Latviesu
- maithilii
- Mokshen'
- Malagasy
- Makedonski
- Mongol
- mraatthii
- Bahasa Melayu
- Malti
- mnmaabhaasaa
- Erzian'
- Plattduutsch
- Nedersaksies
- Nederlands
- Norsk nynorsk
- Norsk bokmal
- Novial
- Occitan
- Iron
- Papiamentu
- Polski
- Piemonteis
- pnjby
- pStw
- Portugues
- Runa Simi
- Romana
- Russkii
- Sicilianu
- Scots
- Srpskohrvatski / srpskokhrvatski
- Simple English
- Slovencina
- Slovenscina
- Soomaaliga
- Shqip
- Srpski / srpski
- Sranantongo
- Seeltersk
- Svenska
- Kiswahili
- Slunski
- tmilll
- aithy
- Tagalog
- Turkce
- Tatarcha / tatarca
- Twi
- y'uyGurchae / Uyghurche
- Ukrayins'ka
- rdw
- O`zbekcha / uzbekcha
- Veneto
- Vepsan kel'
- Tieng Viet
- West-Vlams
- Volapuk
- Winaray
- Wu Yu
- yyidySH
- Zeeuws
- Zhong Wen
- Min Nan Yu / Ban-lam-gi
- Yue Yu
- IsiZulu
|
| |||
| Wopon a chorhoj | |||
|---|---|---|---|
|
| |||
| Zakladne daty | |||
| stat | Nizozemska | ||
| prowinca | Juzna Hollandska | ||
| prestrjen | 304,24 km2 | ||
| wobydlerstwo | 664.311 (1. januara 2023) | ||
| hustosc zasydlenja | 2.183,5 wob./km2 | ||
| postowe cislo | 3000-3099 | ||
| predwolba | (+31) 010 | ||
| webstrona | rotterdam.nl | ||
Rotterdam je po Amsterdamje druhe najwjetse mesto Nizozemskeje a ma dla swojeho zamorskeho pristawa - najwjetseho w Europje a treceho najwjetseho na swece - tez wulki hospodarski wuznam za cylu zapadnu Europu. Rotterdam ma nehdze 630.000 wobydlerjow w mesce samym a 1,3 miliony w metropolowym rumje. Je wodzace industrijne a wikowanske mesto Nizozemskeje.
Nadendze so na zapadze Nizozemskeje w prowincy Juzna Hollandska pri wuliwje Ryna do Sewjerneho morja a slusa k metropolowemu rumej Randstad. Mesto lezi w Rynowej delce zwjetsa pod morskej hladzinu a je wot nasypow skitane. Najhlubsi wobsydleny dypk Nizozemskeje (6 metrow pod m. hl.) nadendze so na mescanskim teritoriju Rotterdama.
Nimo Amsterdama a Haaga je Rotterdam jedne z kulturnych srjedziscow Nizozemskeje, sydlo uniwersity, wjacorych fachowych wysokosulow, hudzbneje wysokosule a wumelstwoweje akademije. W lece 2001 be hromadze z portugalskim mestom Porto kulturna stolica Europy.
Jedne z tak mjenowanych sotrinych mestow Rotterdama su Drjezdzany.
- Satelitowy wobraz mesta a pristawa
- Znicene mesto w lece 1940
- Nocny Rotterdam z Erasmusowym mostom
- Moderne mescanske stworce
Wotkaz
[wobdzelac | zorlowy tekst wobdzelac]Kulturne mesto Europy: 1985: Athen | 1986: Florenc | 1987: Amsterdam | 1988: Zapadny Berlin | 1989: Paris | 1990: Glasgow | 1991: Dublin | 1992: Madrid | 1993: Antwerpen | 1994: Lisabon | 1995: Luxemburg | 1996: Kopenhagen | 1997: Solun | 1998: Stockholm
Kulturna stolica Europy: 1999: Weimar | 2000: Avignon, Bergen, Bologna, Brussel, Helsinki, Krakow, Praha, Reykjavik, Santiago de Compostela | 2001: Porto, Rotterdam | 2002: Brugge, Salamanca | 2003: Graz | 2004: Genua, Lille | 2005: Cork | 2006: Patras | 2007: Sibiu, Luxemburg hromadze z wulkoregionu | 2008: Liverpool, Stavanger | 2009: Linz, Vilnius | 2010: Istanbul, Pecs, Essen hromadze z Poruhrskej | 2011: Tallinn, Turku | 2012: Guimaraes, Maribor | 2013: Kosice, Marseille | 2014: Riga, Umea | 2015: Mons, Pilzen | 2016: Wroclaw, Donostia-San Sebastian | 2017: Aarhus, Pafos | 2018: Leeuwarden, Valletta | 2019: Matera, Plowdiw | 2020: Galway, Rijeka | 2021: Timisoara, Eleusis, Novi Sad | 2022: Kaunas, Esch an der Alzette | 2023: Veszprem | 2024: Tartu, Bad Ischl, Bodo | 2025: Kamjenica