Microsoft Windows

Microsoft Windows je nazov pre seriu niekolkych rodin operacnych systemov od spolocnosti Microsoft. Microsoft prvykrat uviedol pod nazvom Windows operacne prostredie v novembri 1985 ako nadstavbu pre operacny system MS-DOS v snahe odpovedat na narastajucu popularitu grafickych pouzivatelskych rozhrani. Microsoft Windows casom ziskal dominantne postavenie na celosvetovom trhu osobnych pocitacov. V Decembri 2021 bol podiel OS Windows okolo 74%^[1]. Aktualna klientska verzia operacneho systemu Windows je Windows 11; aktualna verzia pre servery je Windows Server 2022.

Herne konzoly firmy Microsoft Xbox One a Xbox Series X pouzivaju vlastny operacny system postaveny na platforme Windows^[2].

Samotny pojem Windows sa pouziva ako suhrnny termin pre niekolko generacii produktov, ktore je mozne zaradit do nasledujucich kategorii:

• 16-bitove operacne prostredia. Napriek tomu, ze sa casto pod nimi myslia len graficke pouzivatelske rozhrania alebo desktopy, a to vacsinou preto, lebo pre sluzby systemu suborov pouzivaju MS-DOS, 16-bitove systemy Windows uz maju svoj vlastny vykonavatelny format suborov a poskytuju vlastne ovladace zariadeni (grafika, tlaciaren, mys, klavesnica a zvuk). Co je vsak podstatnejsie, uz od samotneho pociatku dovolovali pouzivatelovi (nepreemptivne) spustat viacero aplikacii naraz, nieco, co jeho konkurenti ako GEM neponukali. Naostatok implementuju komplexnu softverovu virtualnu pamatovu schemu zalozenu na segmentoch, ktora dovoluje aplikaciam pouzivat viac ako 640 KB pamate a pripadne pouzivat i viac pamate, aka je fyzicky pristupna: segmenty s kodom a zdroje su nacitavane do pamate a nasledne uvolnovane hned ako sa prestanu pouzivat alebo zacne byt nedostatok pamate. Priklady tychto systemov su Windows 1.0 (1985) a Windows 2.0 (1987) a ich blizky pribuzny Windows/286

• Hybridne 16/32-bitove operacne prostredia. Windows/386 prisiel s 32-bitovym jadrom beziacim v chranenom rezime a monitorom virtualneho stroja. Pocas behu systemu Windows poskytoval virtualizaciu zariadeni pre diskovy radic, zobrazovaciu (graficku) kartu, klavesnicu, mys, casovac a radic preruseni. Toto prinieslo z pohladu pouzivatela moznost preemptivneho behu viacerych prostredi MS-DOS v separatnych oknach (graficke aplikacie pre system MS-DOS vyzadovali prepnutie do rezimu plnej obrazovky). Nativne aplikacie pre Windows vsak boli stale planovane kooperativne v ramci jedneho takeho prostredia v realnom mode. Windows 3.0 (1990) a Windows 3.1 (1992) zdokonalili navrh, hlavne vdaka virtualnej pamati a ovladacom virtualnych zariadeni (VxD), ktore im dovolili zdielat lubovolne zariadenia medzi DOS oknami. Co je vsak dolezitejsie, aplikacie pre Windows mohli teraz bezat v 16-bitovom chranenom rezime (ked Windows bezal v standardnom alebo rozsirenom mode 386), ktory im daval pristup k niekolkym megabajtom pamati a odstranil nutnost pouzitia softverovej schemy virtualnej pamati. Stale vsak bezali v tom istom adresovom priestore, kde segmentovana pamat poskytovala isty stupen ochrany, a boli planovane kooperativne (nepreemptivne). Spolocnost Microsoft pre Windows 3.0 takisto prepisala kriticke operacie z jazyka C do jazyka symbolickych instrukcii (asemblera), co tuto verziu v porovnani s jeho predchodcami zrychlilo a zmensilo jej pamatove naroky.

• Hybridne 16/32-bitove operacne systemy. S prichodom 32-bitoveho suboroveho systemu vo Windows 3.11 sa system Windows mohol konecne zbavit zavislosti na systeme DOS pre spravu suborov. Toto bola prilezitost pre uvedenie dlhych nazvov suborov vo Windows 95, redukujuc tak ulohu systemu DOS na zavadzac (boot loader). MS-DOS sa teraz balil ako sucast systemu Windows, co ciastocne umoznilo, aby jeho aplikacie pracovali s dlhymi nazvami suborov. Najdolezitejsou novinkou vsak bola moznost preemptivne spustat 32-bitove viacvlaknove graficke aplikacie. Boli uvolnene tri finalne vydania systemu Windows 95 (prve v roku 1995, potom nasledne vydania s opravami chyb v roku 1996 a 1997, ktore boli vsak uvolnene len ako OEM a pridali niektore vlastnosti navyse, ako napr. podporu FAT32). Dalsia verzia tohto operacneho systemu splocnosti Microsoft bol Windows 98, ktory mal dve vydania (prve v roku 1998 a druhe v roku 1999). Tato verzia bola vyvojovym vylepsenim verzie Windows 95 podobne ako Windows 3.1 bol vylepsenim Windows 3.0. V roku 2000 spolocnost Microsoft uvolnila Windows ME, ktore pouzivalo tie iste zakladne casti ako Windows 98 SE, ale s vizualnym vzhladom verzie Windows 2000. V porovnani s predchadzajucimi verziami len velmi malo ludi preslo na tuto verziu. V tomto case uz totiz vacsina pokrocilych pouzivatelov presla na rodinu Windows NT.

• 32-bitove operacne systemy povodne navrhovane a cielene ako vykonne a robustne biznis operacne systemy so ziadnym dedicstvom z cias systemu DOS. Prva verzia bol system Windows NT 3.1 (1993, ocislovany 3.1 v sulade s verziou Windows 3.1), ktora bola nasledovana NT 3.51 a NT 4.0 (ktore prinieslo graficke rozhranie z Windows 95). Spolocnost Microsoft sa potom rozhodla skombinovat svoje spotrebitelske a biznis operacne systemy. Prvy pokus bol Windows 2000, avsak tento zamer sa nenaplnil a Windows 2000 bol uvolneny znova ako biznis system, pokial system Windows ME bol uvolneny, aby zaplnil medzeru v spotrebitelskom sektore. Tesnejsie spojenie priniesol Windows XP, ktory konecne uplne zavrhol DOS do minulosti. Biznis poziadavky boli nasledne adresovane systemom Windows 2003. Nasledujuca verzia Windows Vista uz definitivne zavrsi tuto integraciu. Operacny system Windows CE urceny pre mobilne a vstavane zariadenia je tiez pravy 32-bitovy operacny system.

• 64-bitove operacne systemy, najnovsia kategoria pre architekturu Intel 64-bit a AMD64. Do 64-bitovej rodiny systemov Windows patri:
  • Windows XP 64
  • Windows Server 2003
  • 64-bitove edicie Windows Vista, Windows Server 2008, Windows 7, Windows 8 Windows 8.1 Windows 10 a Windows 11.

Najviditelnejsi rys ostatnych verzii systemu Windows (od Windows 95 a NT 4.0) je tzv. pracovna plocha (desktop) a typicke pouzivatelske rozhranie (shell), ktore su podobne prostrediu ,,Workplace Shell" uvedenom pre operacny system OS/2 2.0 v roku 1992 od spolocnosti IBM, co je objektovo-orientovane graficke pouzivatelske rozhranie (GUI) beziace na OS/2 Presentation Manager. Rozhranie systemu Windows vsak umoznilo obrovsku zmenu v sposobe, akym ludia a pocitace navzajom komunikuju. Aj ludia, ktori maju len velmi malo skusenosti s pocitacmi, dokazu vykonavat velmi vela uloh, a to aj vratane tych zlozitejsich.

System Windows XP uviedol novy vizualny styl prezyvany ,,Luna", ktory upravil klasicky styl Windows na viac graficky a pritazlivejsi. Pouzivatelia si mozu stale zvolit stary vizualny styl z Windows 95/2000.

Moderne operacne systemy sa musia v dnesnych casoch vysporiadat s ohromnych narastom menej pokrocilych pouzivatelov pri sucasnej vacsej zlozitosti a sile. V zaujme pritiahnut a ulahcit pouzivanie systemu takymto pouzivatelom, mnohe nastavenia operacneho systemu sa robia prostrednictvom grafickeho rozhrania, co niektori pouzivatelia vnimaju ako prilis velke izolovanie od samotneho pocitaca, nasledkom coho je tazsie kontrolovat a nastavovat niektore systemove polozky. Toto vsak vzdy bol vacsi ci mensi problem pri vsetkych operacnych systemoch s grafickym pouzivatelskym rozhranim (GUI) a podla definicie v mensej miere pri vsetkych operacnych systemoch vobec. Napriek tomu vsak ostatne verzie systemu Microsoft Windows umoznuju nastavovat velke mnozstvo parametrov bud prostrednictvom prikazoveho riadku alebo programovo pomocou skriptovania.

V sucasnosti sa odhaduje, ze az viac ako 90% vsetkych osobnych pocitacov ma nainstalovanu niektoru verziu systemu Microsoft Windows. Windows dosiahol tuto enormnu penetraciu trhu ciastocne vdaka dominancii operacneho systemu MS-DOS v minulosti, ciastocne taktiez z dovodu, ze je primarnou platformou popularneho balika Microsoft Office. Windows prichadza dnes predinstalovany na vacsine pocitacov (ako tzv. OEM edicia), co z neho robi prvotnu volbu pre pouzivatelov. Vacsina zakaznikov, ktori chcu pouzivat iny operacny system, nezmaze Windows a alternativny system nainstaluje po jeho boku.

Pocas mnohych rokov bola prave bezpecnost systemov rodiny Windows dolezitou otazkou. Vacsina dnesnych operacnych systemov bola navrhnuta s velkym zretelom na bezpecnost vo viacpouzivatelskych a/alebo sietovych prostrediach. Windows, hlavne jeho spotrebitelske verzie (Windows 16 bit, Windows 95/98/ME), vsak boli povodne navrhovane pre lahke pouzivanie na jednom pocitaci bez sietoveho pripojenia a nemali bezpecnostne prvky zabudovane nativne. V kombinacii s obcasnym chybnym kodom (ako napr. pretecenia zasobnikov ci datovych oblasti) a hlavne s obrovskou popularitou a enormnym mnozstvom pouzivatelov, sa systemy Windows stavaju uspesnymi tercami roznych cervov a virusov. Prikladom je Cerv Blaster z augusta 2003.

Spolocnost Microsoft pripustila iste bezpecnostne problemy na prelome tisicrocia a (podla tlacovych vyhlaseni) teraz povazuje bezpecnost za prioritu cislo jeden. V porovnani s unixovymi systemami vsak stale este existuju v oblasti bezpecnosti znacne rezervy.

Microsoft uvolnuje bezpecnostne updaty (tzv. zaplaty) cez vlastnu sluzbu Windows Update priblizne raz za mesiac, pricom kriticke update su dostupne, prirodzene, v kratsich intervaloch. Na systemoch Windows 2000 a XP mozu byt updaty automaticky stiahnute a nainstalovane, pokial sa pouzivatel tak rozhodne.

V roku 2001 prisla spolocnost Microsoft s novou iniciativou tykajucou sa bezpecnosti, ktoru nazvala Palladium. Neskor bola premenovana na ,,Next Generation Secure Computing Base". Palladium je system, ktory dovoluje programu overit si, ze je nemodifikovany, a ze bezi na ,,doveryhodnom" hardveri s ,,doveryhodnymi" ovladacmi a ,,doveryhodnou" architekturou. Toto, aspon teoreticky, umoznuje, aby softver bezal na nemodifikovanom softveri a hardveri. Palladium ma specificke pouzitie v DRM systemoch. Ako vedlajsi efekt bude odmietnutie pristupu ,,nedoveryhodnym" operacnym systemom na hardverovej urovni, co pravdepodobne poskodi napr. vela distribucii operacneho systemu Linux, kedze nanestastie neexistuje ,,jeden spravny" Linux, ktory by mohol byt certifikovany (aj ked sa predpoklada, ze hlavne velke distribucie certifikovane budu). Dalsim problemom moze byt, ze vela pouzivatelov povazuje moznost prisposobit si system za jednu z jeho najvacsich vyhod. Niektori konspiracni teoretici sa uz nechali pocut, ze za snahou presadit system Palladium, sa skryva tajny dovod, avsak je velmi nepravdepodobne, ze by Microsoft branil dodavatelom systemov Linux ako napr. Red Hat ich systemy certifikovat.

• Windows CE pre vstavane a mobilne zariadenia
  • Pocket PC pre PDA
  • Smartphone pre mobilne telefony
  • Handheld PC pre pocitace do dlane (sub-notebooky)
  • Portable Media Center pre digitalne prehravace multimedii
• Windows XP pre osobne pocitace a notebooky
  • Windows XP Home pre osobne pocitace a notebooky v domacnostiach
  • Windows XP Professional pre biznis a pokrocilych pouzivatelov
    • Windows XP Tablet PC Edition pre notebooky s dotykovymi obrazovkami
    • Windows XP Media Center Edition pre osobne pocitace a notebooky s dorazom na zvuk, video, a schopnostou PVR
• Windows Server 2003 pre servery
  • Web Server pre zakladne webove sluzby (do dvoch procesorov)
  • Standard Server pre webove sluzby, male databazy a obsluhu emailovych sluzieb (do styroch procesorov)
  • Enterprise Server pre stredne databazy a emailove servery (do osem procesorov)
  • Datacenter Server pre velke databazove servery (do 32 procesorov)
• Windows XP Embedded pre vstavane systemy
• Windows Vista pre osobne pocitace a notebooky
  • Windows Vista Home Basic pre zakladnu domacu pracu s pocitacom
  • Windows Vista Home Premium jednoduchsie pouzivanie, bezpecnost a zabavu pre vas pocitac v domacnosti a na cestach
  • Windows Vista Business pre firmu
  • Windows Vista Ultimate Vsetko, co ponukaju predchadzajuce verzie, plus nieco navyse
• Windows Server 2008 pre servery
  • Windows Web Server Server 2008 urceny hlavne pre webove servery
  • Windows Server 2008 Standard
  • Windows Server 2008 Enterprise to iste ako Standard len s licenciou pre 4 virtualne systemy
  • Windows Server 2008 Datacenter urcene pre velke datove centra. Bez obmedzeni na mnozstvo virtualnych systemov. No priamo suvisi s hardware-om, na ktorom sa ma prevadzkovat. (Napriklad pre kazde CPU je potrebne mat jednu licenciu a pod).
  • Windows Server 2008 for Itanium-based Systems urcene pre stroje postavene na IA-64 architekture.
• Windows 7
• Windows 8
• Windows 10
• Windows Server 2019

• Zalozene na DOS
  • Windows 1.0 (vydany v 1985)
  • Windows 2.0 (vydany v 1987)
  • Windows 3.0 (vydany v 1990)
  • Windows 3.1 (vydany v 1992)
  • Windows 95 (vydany v 1995)
  • Windows 98 (vydany v 1998)
  • Windows 98 Second edition (vydany v 1999)
  • Windows Edicia Millennium (Me) (vydany v 2000)
• Zalozene na jadre NT
  • Windows NT 3.1 (vydany v 1993)
  • Windows NT 3.5 (vydany v 1994)
  • Windows NT 3.51 (vydany v 1995)
  • Windows NT 4.0 (vydany v 1996) - posledna verzia, ktora bola aj edicii pre architektury RISC ako napr. DEC Alpha, MIPS a PowerPC. Neskorsie verzie boli sustredene hlavne na hardver zalozeny na architekture x86 a hlavne ako serverove operacne systemy na rade IA-64.
  • Windows 2000 (vydany v 1999)
  • Windows XP (vydany v 2001 - aktualne verzie su uvedene vyssie)
  • Windows Server 2003 (vydany v 2003)
  • Windows Vista Enterprise (dostupny od decembra 2006)
  • Windows Vista (vydany v 2007)
  • Windows 7 (vydany v 2009)
  • Windows 8 (vydany v 2012)
  • Windows 8.1 (vydany v 2013)
  • Windows 10 (vydany v 2015)
  • Windows 11 (vydany v 2021)

• Historia systemu Microsoft Windows
• Windows NT
• Windows Server
• Microsoft
• Windows API
• Windows Media
• Internet Explorer
• Windows Explorer
• Hardware
  • WinHEC
  • VGASAVE
• Dalsie verzie systemu Windows
  • Windows Vista
  • Windows Blackcomb
• Ine operacne systemy
  • Zoznam operacnych systemov
  • OS Advocacy
  • Linux
  • Unix
  • BeOS
  • Mac OS X
  • GEM
• OS-tan: A recent minor Japanese Internet phenomenon involves the use of Windows personified as the OS-tan characters.

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Microsoft Windows

• www.microsoft.com/Windows - oficialna stranka OS Windows
• navody pre Microsoft Windows Archivovane 2005-03-03 na Wayback Machine