Open source

Open source (doslovny preklad otvoreny zdroj) je vo vseobecnosti akakolvek verejnosti dostupna informacia s podmienkou zachovania jej dalsieho slobodneho sirenia. V tomto pripade nie je dolezite hovorit o poplatku za jeho ziskanie, open source znamena slobodu pristupu. Open source je filozofia rovnomenneho hnutia, ktore zalozil Eric Raymond vo februari 1998.

Specificky open source znamena open-source softver, co bol povodny vyznam, ktory bol neskor zovseobecneny (vseobecne sa pouziva aj open content, t. j. otvoreny obsah).

Open-source softver musi mat dostupny zdrojovy kod; koncovi pouzivatelia musia mat pravo volne pouzivat, modifikovat a sirit softver, ako aj pravo balit a predavat produkt. Softver so zdrojovym kodom uvolnenym ako public domain aj pod GNU General Public License (GPL) splna tieto podmienky. Open-source licencie mozu obsahovat este dalsie obmedzujuce podmienky ako napr. uvedenie mena autora a uvedenie autorskych prav.

Napriek zjavnym podobnostiam je open-source softver odlisny od slobodneho softveru. Definicia Nadacie slobodneho softveru je uzsia nez definicia open source. Dosledkom je, ze slobodny softver je open source, ale open-source softver nemusi byt slobodny (,,free"). Softver distribuovany za podmienok licencii GPL aj BSD licencie su povazovane za open source aj slobodny softver.

Rozhodnutie osvojit si termin open source navrhla Christine Peterson a bol ciastocne zalozeny na nedorozumeniach plynucich z dvojakeho vyznamu slova ,,free" (pozri slobodny softver). Free ma vyznam ,,slobodny" aj ,,zadarmo". Priaznivci open source zdoraznuje prvy vyznam a preto aj v slovencine sa free softver v tejto komunite preklada vyhradne ako ,,slobodny softver".

Open source je aj registrovanou obchodnou znackou pre slobodne softverove produkty.

Pojem ,,Open Source" odkazuje na nieco, co moze byt zmenene, pretoze toho dizajn je verejne pristupny. Aj ked vznikol v suvislosti s rozvojom pocitacoveho softveru, dnes termin ,,Open Source" oznacuje subor hodnot toho, co nazyvame Open Source sposobom. Open Source projekty, produkty, alebo iniciativy, su tie, ktore prijali otvorenu vymenu, ucast na spolupraci, rychly ,,prototyping", transparentnost, meritokracia a rozvoj spolocnosti.^[1]

Open source neznamena len pristup k zdrojovemu kodu. Distribucne podmienky Open Source softveru musia splnat nasledujuce kriteria:

• bezplatnu redistribuciu
• zdrojovy kod
• odvodene prace
• integritu autorovho zdrojoveho kodu
• neobsahovat diskriminaciu jednotlivcov ci skupin
• neobsahovat diskriminaciu na poli usilia
• distribuciu licencie
• licencia musi byt rovnaka pre cely produkt
• licencia nesmie obmedzovat iny softver
• licencia musi byt technologicky neutralna^[2]

Vyvoj zalozeny na zdielani a spolupraci na zlepseni zdrojoveho kodu softveru ma za sebou historiu v podstate taku dlhu, ako vyvoj softveru sam. V neskorych 90-tych rokoch, zaujem a ucast na tomto jave sa vyrazne zvysuje s vyvojom Linuxu a weboveho prehliadaca Netscape.

Nazov ,,open source" (slovensky otvoreny zdroj) najskor navrhla skupina ludi posobiacich v oblasti ,,free" softveru, ktori kritizovali politicku a moralnu filozofiu vyplyvajucu z pojme ,,free softver", co v anglictine znamena slobodny, volny, bezplatny a snazili sa preformulovat nazov tak, aby vyhovoval aj komercnejsiemu zameraniu. Nazov ,,free softver" vnimali ako taky, ktory bude odradzat od pouzivania vo firemnom prostredi. Tuto nazorovu skupinu tvorili Christine Peterson, Todd Anderson, Larry Augustin, Jon Hall, Sam Ockman, Michael Tiemann a Eric S. Raymond. Peterson navrhol nazov ,,open source" na stretnuti, ktore sa konalo v Palo Alto v Kalifornii, v reakcii na oznamenie spolocnosti Netscape v januari 1998 o verejnom vydani zdrojoveho kodu pre Netscape Navigator. Nasledujuci den podporil tento nazov aj Linus Torvalds (tvorca LInuxu) a Phil Hughes podporil v Linux Journal. Tento navrh si povodne osvojil aj Richard Stallman, zakladatel hnutia slobodneho softveru, ale neskor si to rozmyslel a pouziva nazov Free and Open Source Software. Eric Raymond bol obzvlast aktivny v snahe popularizovat novy nazov a prvykrat verejne vyzval komunitu slobodneho softveru, aby prijala nazov ,,open source", 8. februara 1998.^[3] Kratko nato, koncom februara 1998, v spolupraci s Bruceom Perensom zalozil iniciativu Open Source Initiative (OSI) ako vzdelavaciu, ochrannu a sprievodnu organizaciu.^[2] Raymond bol prezidentom OSI od jej zalozenia az do februara 2005. ,,Den open source", ktory by pripadal na 8. februara vyuzili priaznivci open souce na organizovanie medzinarodnej konferencie Open Source Day, ktora zhromazduje fanusikov otvorenych rieseni zo strednej a vychodnej Europy. Prvy krat sa uskutocnila v roku 2007 vo Varsave.^[4]

Open Source projekty su take, aky je povodny projekt Open Source, takze softver je neobmedzeny. Ak ma niekto ine zmyslanie, moze si jednoducho prisposobit softver pre svoje potreby a zdielat ho s ostatnymi. Ak chce niekto postavit svoj softver nad ten povodny, nic mu nebrani, aby tak urobil. Open Source je velmi prospesny pre povodny softver. Tym, ze je zdrojovy kod k dispozicii, moze sa tiez kontrolovat, opravovat chyby v povodnom kode a navrhnut lepsie sposoby, ako robit veci. Sukromie je zachovane bezpecnostnymi auditormi, aby videli, co presne sa deje v zakulisi. Napokon, je to prospesne pre vsetky zucastnene strany.^[5]

• Eric Raymond, Linus Torvalds, Paul Vixie, Alan Cox, Tim O'Reilly

• (Pozri aj Open-source softver)
• Source mage
• Google open source programs office
• Jenkins
• Joomla
• Kaltura Archivovane 2014-04-21 na Wayback Machine
• LibreOffice
• Linux
• Moodle
• Mozilla and Firefox
• open.NASA
• Opencast Matterhorn Archivovane 2014-12-09 na Wayback Machine
• OpenProdoc
• Opina
• OrangeHRM
• Orthanc
• Pentaho Archivovane 2014-12-05 na Wayback Machine
• Phraseanet
• PrestaShop
• PLOS ONE
• PourOver
• Processing
• ProjectLibre Archivovane 2014-04-27 na Wayback Machine
• project-open
• Rubedo Archivovane 2014-12-20 na Wayback Machine
• Seafile
• TestLink
• The R Project for Statistical Computing
• Sourceforge
• Squash
• VistA
• wallabag
• Weave^[6]
• a dalsie

Zastupuje najma lokalizacne a propagacne projekty. Medzi dalsie projekty patri Obcianske zdruzenie Platon alebo Spolocnost pre otvorene informacne technologie. Niektore projekty ako Slovenska Open Source Iniciativa alebo Slovenske zdruzenie pouzivatelov Linuxu (SKLUG) su uz mrtve.

Pozostava s lokalizacnych a propagacnych projektov, OSS Aliance a Liberix.

• Open-source softver
• Free and Open Source Software (FOSS, F/OSS alebo aj FLOSS)
• Richard Stallman

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Open source
• Wikislovnik ponuka heslo Open source

• Open source a free software a jeho vyhody^{[nefunkcny odkaz]}
• Spolocnost pre otvorene informacne technologie (SOIT)