Dark Mode

Preskocit na obsah

Java (programovaci jazyk)

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Java
Druhobjektovo orientovany
PouzitieVsetky platformy
Typova kontrolasilna
TvorcaJames Gosling
Sun Microsystems
Pouzivane pripony.java, .jar .war .ear

Java je objektovo orientovany programovaci jazyk.[1]

Je vyvijany spolocnostou Oracle. Jeho syntax vychadza z jazykov C a C++. Zdrojove programy sa nekompiluju do strojoveho kodu, ale do medzistupna, tzv. ,,byte-code", ktory nie je zavisly od konkretnej platformy. Tento byte-code neskor vykonava a spracovava interpreter, Java Virtual Machine.

Existuje viac balikov jazyka Java:

  • Java ME (Micro Edition) - pre mobilne telefony a male zariadenia
  • Java SE (Standard Edition) - typicka instalacia Javy pre domace pocitace
  • Jakarta EE, povodne Java EE (Enterprise Edition) - pouzivana v enterprise sektore
  • Java Card - pre implementaciu do inteligentnych cipovych kariet (ako napr. SIM karta do mobilneho telefonu)
  • niektore dalsie, pouzivane na specificke ulohy
Uplatnenie programovacich jazykov za rok 2016.

V roku 1991 spolocnost Sun Microsystems odstartovala tvz. Green project, ktoreho cielom malo byt vytvorenie programovacieho jazyka pre spotrebnu elektroniku. James Gosling ako jeden z hlavnych inzinierov tak vytvoril jazyk Oak, ktory vychadzal zo syntaxe C a C++.[2]

Oak ako programovaci jazyk splnal podmienku, aby bolo mozne program napisat, skompilovat a spustit na roznych platformach bez opatovnej rekompilacie, ktora bola potrebna v pripade jazyka C/C++. Pocas vyvoja jazyka sa objavil drobny problem s nazvom, kedy clenovia timu zistili, ze programovaci jazyk Oak uz existuje a preto sa zvolilo nahradne meno, ktore svet pozna dodnes - Java.

I ked bola Java povodne vyvijana s cielom pouzitia v spotrebnej elektronike, v ktorej Sun videl obrovsky potencial, jej cesta sa celkom necakane obratila na web. V dobe rozmachu Internetu boli stranky viac-menej staticke a dynamika bola riesena zlozitym sposobom cez CGI skripty vykonavajuce sa na strane servera.

Kedze vyvojari webovych stranok pozadovali moznost vyssej interaktivity, Gosling so svojim timom jazyk upravil tak, aby mohol bezat v prostredi weboveho prehliadaca a zabezpecoval potrebnu a pozadovanu interaktivitu. Tak vznikli applety, ktore boli zakladom dalsieho uspechu Javy.

Od roku 1995, kedy bola Java oficialne predstavena, prekonala niekolko vyvojovych stadii. Postupne sa prepracovala z klientskej strany na serverovu a jej robustna architektura si vysluzila doveru aj v oblasti bankovnictva a financnictva. Dnes je mozne ju najst nielen vo firemnej sfere, ale aj v mobilnych telefonoch ci komunikacnych moduloch.

13. novembra 2006 Sun Microsystems uvolnil velku cast zdrojoveho kodu Javy pod GNU General Public License (GPLv2). 8. maja 2007 uvolnil zvysnu cast kodov, ku ktorym mal na to prava. Reimplementacia zvysnych casti pokracuje.

20. septembra 2022 vysla verzia 19. Priniesla 7 novych vlastnosti.[3][4]

/**
* nazov verejnej triedy sa musi zhodovat s nazvom suboru a moze byt v subore vzdy len jedna
* (moze vsak obsahovat vnorene triedy)
*/
public class HelloWorld {
public static void main(String[] args) {
System.out.println("Hello world!");
}
}

po prelozeni programu prikazom javac HelloWorld.java (je potrebne mat nainstalovane vyvojove prostredie - Java Development Kit, JDK) ziskame HelloWorld.class, binarny subor s bajtkodom, ktory spustime prikazom java HelloWorld (je potrebne mat nainstalovane behove prostredie - Java Runtime Environment, JRE).

public class StringDemo {
public static void main(String[] args) {
String retazec1 = "toto je textovy retazec";
String retazec2 = "TOTO JE TEXTOVY RETAZEC";
int x;
x = retazec1.compareTo(retazec2);
if (x == 0) {
System.out.println("Retazce su rovnake");
} else {
System.out.println("Retazce nie su rovnake");
}
}
}

Tento program v jazyku Java demonstruje pracu s textovymi retazcami. Je tvoreny triedou StringDemo a obsahuje metodu main, kde su definovane dva textove retazce a tie su nasledne porovnane. Program vypise, ci su retazce zhodne, alebo nie.

Java patri k najrozsirenejsim a najpouzivanejsim programovacim jazykom. Tiez uplne dominuje na platforme Android, kde sa vsak zacina rozsirovat novy jazyk, Kotlin.

Referencie

[upravit | upravit zdroj]
  1. | Java. In: Encyclopaedia Britannica [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2022-09-24]. Dostupne online.
  2. | FALTYNEK, Lukas. Java - dnes pri salku dobre kavy. LinuxEXPRES (Praha: CCB), 2007-04-26. Dostupne online [cit. 2022-09-24]. ISSN 1801-3996.
  3. | JDK 19 [online]. openjdk.org, [cit. 2022-09-24]. Dostupne online.
  4. | KRILL, Paul. JDK 19: The new features in Java 19 [online]. infoworld.com, 2022-09-20, [cit. 2022-09-24]. Dostupne online.

Ine projekty

[upravit | upravit zdroj]

Externe odkazy

[upravit | upravit zdroj]