Hypertext

Hypertext je z hladiska hypertextologie konecny tvar cinnosti autora pri tvorbe hyperdokumentu. Hypertext je nelinearne (nesekvencne) usporiadanie textu, v ktorom su jednotlive casti navzajom prepojene hypertextovymi vazbami reprezentujucimi najcastejsie krizove odkazy.^[1]

Hypertext je:

• Text pisany a citany nesekvencnym sposobom. ^[2]
• Sposob reprezentacie a spravy nepravidelne strukturovanych informacii, ktore su organizovane podla vyznamu do modulov. V jednom module byva obycajne tlmocena ucelena myslienka, vysvetleny urcity pojem, pripadne vyjadrena hierarchia pojmov. Moduly su prepojene spojeniami, takze vytvaraju siet. (Milos Kravcik)
• Okna, zobrazene na monitore su prepojene s objektmi v databaze a su vytvorene linky medzi tymito objektmi. ^[3]

Uz v roku 1945 Vannevar Bush navrhol system memex, umoznujuci archivaciu informacii tak, aby boli dostupne rychlo a flexibilne. Zakladnou vlastnostou memexu bola prave moznost vytvorenia vazieb medzi jednotlivymi polozkami, t. j. toho, co dnes nazyvame linkami v hypertexte. Vzhladom na technologie, vtedy dostupne, navrhol realizovat memex pomocou suboru mikrofilmov. K praktickej realizacii vsak nikdy nedoslo. Nakoniec, ,,hyper" v tomto pripade interpretujeme ako ,,rozsireny, vseobecny".

V roku 1965 sa slovo ,,hypertext" objavilo v praci Teda Nelsona. Od zaciatku 90. rokov 20. storocia sa WWW stava prvym globalnym prikladom hypertextu.

Z technickeho hladiska je hypertext databazou, poskytujucou nove moznosti pristupu a manazmentu dat. Z hladiska teorie komunikacie je hypertext druhom semantickej siete, v ktorej sa na informacny obsah aplikuju urcite formalizovane postupy, ulahcujuce orientaciu v nom. Treba zdoraznit, ze termin ,,text" v slove ,,hypertext" v ziadnom pripade neznamena iba tradicny text, t. j. postupnost pismen a cislic, ale pouziva sa ako synonymum pre ,,nosic informacie", ktorym moze rovnako dobre byt text, grafika, audio, video, ci data.

Hypertext chce byt na jednej strane reflexiou entropie, existujucej vo vesmire, na druhej strane reflexiou sposobu ludskeho myslenia a vnimania sveta. Je charakteristicky tym, ze autorovi i citatelovi (pouzivatelovi ponuka rovnake prostredie). Citatel sice nema pravo modifikovat autorovo dielo, ale moze si k nemu pripojit vlastne poznamky, odkazy na podobne diela a co je najdolezitejsie, moze si nadefinovat vlastnu cestu dielom, t. j. postupnost jeho prezerania.

Vo vseobecnosti hypertextovy system ma tri urovne:

1. databazu informacii,
2. hypertextovy abstraktny stroj (HAM)
3. prezentacna uroven.

Aplikovane na Internet to znamena, ze www je hypertextom, obsahy dostupne cez Internet vytvaraju webovu databazu, HAM v sucasnosti predstavuje HTML, HTTP, a FTP, prezentacnu uroven najcastejsie reprezentuje webovy prehliadac.

1. | Ceska terminologicka databaze knihovnictvi a informacni vedy (TDKIV) [online]. . Dostupne online. Archivovane 2022-04-10 z originalu.
2. | Nelson, T.H.: Literary Machines, The Distributors, South Bend, IN, 87.1 edition, 1987
3. | Conklin, J.: A Survey of hypertext, Technical Report, MCC, Austin, Texas, 1987.

• FILIT - zdroj, z ktoreho povodne cerpal tento clanok.
• Bush, Vennevar: As we may think, The Atlantic Monthly, jul 1945
• Smith, J.B., Weiss, S.F., Ferguson, G.J.,: A Hypertext Writing Environment and its Cognitive Basis, Proc. Of Hypertext '87, ACM Press, 1987

• Conklin, J.: Hypertext: An introduction and Survey, 1987
• Foss, C. L.: Tools for Reading and Browsing Hypertext, 1989
• Hypertext a jeho aplikace. Sbornik referatu z konference PROGRAMOVANI '95 konane ve dnech 30.-31. kvetna 1995 v Ostrave pri prilezitosti vystavy COMPEX OSTRAVA '95, 1995
• Milos Kravcik - Eva Kristoficova - Jozef Piacek: Pouzitie hypertextovych systemov CREDIT a INTERES, 1993
• Kristoficova, E.: Hypertext a autorske pravo, 1994
• Kristoficova, E.: Hypertext v sluzbach specialnych oddeleni kniznic, 1994
• Kristoficova, E.: Hypertextove ucebnice, ich tvorba a uplatnenie vo vzdelavani, 1995
• Kristoficova, E.: Prakticke skusenosti s vyuzivanim hypertextu vo vyucbovom procese, 1995
• Kristoficova, E. - Piacek, J.: Hypertext - nova informacna technologia vzdelavania, 1993
• Nielsen, J.: Hypertext and Hypermedia, 1990
• Dostal, J. Multimedialne, hypertextove a hypermedialne ucebne pomocky - trend sudobeho vzdelavania. Archivovane 2012-02-22 na Wayback Machine Casopis pre technicku a informacnu vychovu. 2009, Olomouc, Vydala Univerzita Palackeho, Rocnik 1, Cislo 2, s. 18 - 23. ISSN 1803-537X (print). ISSN 1803-6805 (on-line).