Dark Mode

Peraistsi da zmestu

AMD

Z Vikipedyi, svabodnai entsyklapedyi

Status versii staronki

The page has not been checked

U getai staronki niama praveranykh versii, khutchei za usio, iae iakasts' ne atsen'valasia na adpavednasts' standartam.
Artykul vymagae praverki arfagrafii
Udzel'nik, iaki pastaviu shablon, ne pakinuu tlumachenniau.
Magchymy mashynny peraklad, uzhyvanne nenarmatyunaga pravapisu abo leksiki.
Dlia praverki iosts' admyslovyia pragramy.
Advanced Micro Devices, Inc.
Typ Publichnaia kampaniia
Listyng na birzhy NYSE: AMD
Zasnavanne 1969
Zasnaval'niki Dzhery Sanders i Dzhon Kery
Kraina
Razmiashchenne Saniveil, Kaliforniia, ZShA
Adras
Kliuchavyia postatsi Dzirk Meer, CEO
Galina Paupravadnikovyia prybory
Praduktsyia Mikrapratsesary
Grafichnyia pratsesary
Chypsety
Platy videazakhopu
Ulasny kapital
  • ^7,5 mlrd $ (2021)[3]
Abarot
  • ^34,6 mlrd $ (2025)[4]
Aperatsyiny prybytak
  • ^3,69 mlrd $ (2025)[4]
Chysty prybytak ^USD 3,098 mlrd (2008)
Aktyvy
  • ^12,4 mlrd $ (2021)[3]
Kapitalizatsyia
  • ^185 mlrd $ (18 liutaga 2022)[5]
Kol'kasts' supratsounikau
  • ^28 000 chal. (2025)[6]
Dachchynyia kampanii SeaMicro[d], ATI Technologies[d] i Xilinx[d]
Sait amd.com

Advanced Micro Devices, Inc. (AMD) -- amerykanski vytvortsa integravanai elektroniki. Drugi naibuiny pastaushchyk x86 i x64-sumiashchal'nykh pratsesarau i, z 2006 -- videaplat. Buiny pastaushchyk flesh-pamiatsi.

Iae finansavyia pakazchyki maiuts' stabil'nuiu tendentsyiu da rostu. Pry getym AMD, ne pavykupliaiuchysia, finansue svae navukovyia dasledavanni (da 20 % ad ab'iomu prodazhau) i pashyrae svae vytvorchyia magutnastsi. U AMD adny z naibol'sh suchasnykh u galine vytvorchyia magutnastsi, razmeshchanyia u ZShA, Paudniova-Uskhodniai Azii, Germanii, Kanadze. Shto da aziiatskikh vytvorchastsei AMD, to iany stvorany u Kitai u ramkakh sumesnaga z Fujitsu pradpryemstva pa vytvorchastsi moduliau flesh-pamiatsi na asnove 0,35-mikronnykh tekhnalogii. Akramia tago, AMD valodae zborachnymi i testavymi pliatsoukami u Singapury i Tailandze. Strategichnymi partniorami kampanii AMD u sfery vytvorchastsi persanal'nykh kamp'iutarau z'iauliaiutstsa takiia agul'naviadomyia kampanii, iak Acer, Fujitsu i Fujitsu Siemens Computers, SUN i IBM. Im spadarozhnichaiuts' 3Com, Bay Networks, Cabletron i Cisco u sfery setkavykh praduktau i Alcatel, AT&T, Ericsson, NEC, Siemens AG i Sony na rynku telekamunikatsyinykh sistem. Galounymi kankurentami dlia kampanii z'iauliaiutstsa Intel i Nvidia.

AMD byla zasnavana 1 maia 1969 goda Dzhery Sandersam i 7 iago siabrami. Startavy kapital skladau $100 000.

U 1969 goda AMD pradstauliae chyp-registr Am9300 i pratsesar Am2501. U 1975 godze, padpisaushy kros-litsenziinae pagadnenne z Intel, AMD pradstauliae svoi pratsesar 8080, klon byu sumiashchal'ny z aryginalam pa nabory kamand. Zatym AMD vypuskae Am1902, svaiu pershuiu platu aperatyunai pamiatsi. Pratsesar ulasnai raspratsouki, Am2900 apynuusia vel'mi udalym dlia svaigo chasu (vysokaia khutkasts' pratsy, pamenshanae tseplavyluchenne, pragramuemyia instruktsyi dlia prykladanniau).

u 1984 godze AMD uvakhodzits' u reityng <>,

U 1991 AMD vypuskae svoi analag i386 -- Am386. U 1993 z'iauliaetstsa pratsesar Am486. U 1993, u vyniku supratsounitstva z Fujitsu, vykhodzits' na rynak flesh-pamiats' vytvorchastsi AMD. Kampaniia perakhodzits' na tekhpratses menei adnago mikrona. Paslia pradstaulennia Intel pratsesara Pentium, u 1997 AMD vypuskae AMD K6. Dalei z'iauliaetstsa AMD K6-2 z tekhnalogiiai 3DNow!.

U pershai palove 1999 g. AMD pachala pastauki pratsesarauK6-III (K6-3D+) z razdymam Socket 7. Galounaia asablivasts' -- ubudavanaia kesh-pamiats' drugoga uzrouniu 256 KB (L1 kesh zastausia 64 KB, shto udvaia bol'sh, chym Pentium III), iakaia pratsue na pounai chastatse iadra (ranniia Pentium III (Katmai i Celeron na iadry Mendocino) u SECC 2 kanstruktyve na palove chashchyni iadra), a kesh-pamiats', ustaliavanaia na matchynai platse, razgliadaetstsa iak kesh tretsiaga uzrouniu. Taktavyia chashchyni 400--500 Mgts.

Douga zastavatstsa u Socket 7 pratsesary ad AMD ne magli, bo miazha iago magchymastsei uzho byla dasiagnuta. 23 chervenia 1999 g. byli pradstauleny madeli AMD Athlon 500, 550, 600, vyrablenyia pa 0,250 mikronnai tekhnalogii u novym korpuse Slot A (ledz' bol'sh tonki kartrydzh u paraunanni z Slot 1).

Paslia getaga AMD vypustsila iashche nekal'ki pratsesarau z bol'sh vysokai chashchynioi. 29 listapada 1999 g. byli vypushchany pratsesary Athlon z chashchyniami ad 550--800 Mgts, vyrablenyia pa tekhnalogii 0,18 mkm (kab adroznivats', iany nazyvalisia Model 1 -- 0,250 mikron i Model 2 -- 0,180 mikron). Asnounyia kharaktarystyki: unutranaia arkhitektura -- typu <<RISC>>; mae 3 kanveera dlia tselalikavykh vylichenniau i 3 dlia aperatsyi z plyvuchai kropkai; dadadzeny novyia kamandy u blok 3DNow!, zaraz nosits' nazva Enhanced 3DNow!; L1 kesh -- 128 KB (64+64), L2 kesh -- 512 KB (u perspektyve da 8 MB) razmeshchany u asobnykh mikraskhemakh pobach z pratsesaram i pratsue na chashchyni rounai palove chashchyni iadra, padtrymlivae ECC-mekhanizm; mnogoprotsessornost' -- tearetychna da 14 pratsesarau na adnoi shyne; sistemnaia shyna -- 100 Mgts, ale pratsue pa abodvukh frantakh signalu, vynikovaia 200 Mgts.

U studzeni 2000 goda prezidentam i galounym kiraunikam stau Gektor Ruiz.

Perakhod na tekhnalogiiu 0,180 mkm dlia AMD adbyusia uletku 2000 g. raspratsoukai iadra Thunderbird. Dlia svaikh novykh pratsesarau Athlon AMD raspratsouvae taksama novy razdym Socket A (Socket 462 u vygliadze mikraskhemy). Novy pratsesar utrymlivae 37 mln tranzistarau. L1 kesh -- 128 KB, L2 kesh -- 256 KB (L2 znakhodzitstsa na kryshtali pratsesara). Adzinae <> mestsa (va usikh sensakh getaga slova) -- 32-bitnaia shyna pamizh iadrom i kesham drugoga uzrouniu (shyrynia analagichnai shyny Pentium III -- 512 bit). Pershyia pratsesary pratsavali na shyne 200 Mgts (2kh100), nastupnyia madeli peraishli na 266 Mgts (2kh133). Nabor kamand x86, MMX, Enhanced 3DNow!

U iadry Athlon 4 z'iaviusia blok aparatnai predvyborki dadzenykh. Zmeny kranuli SIMD-instruktsyi 3DNow! Tretsiaia versiia getykh instruktsyi zavetstsa <<3DNow! Professional>>, dlia kiravannia energaspazhyvannem u pratsesary Athlon 4 upershyniu realizavana tekhnalogiia PowerNow! Taksama u iadry Athlon 4 z'iaviusia ubudavany u kryshtal' pratsesara dyiod dlia vymiarennia temperatury.

Ne spyniaiuchysia na dasiagnutym (i z perakhodam Athlon-au na novae iadro), AMD, vypuskae pratsesar Duron 1 i 1,1 Ggts (paznei 1,2 Ggts), na novym iadry Morgan (perapratsavanae Palomino). Akramia zmeny nazvy iadra, novy pratsesar mae padtrymku udaskanalenaga naboru instruktsyi 3DNow! Professional, a taksama instruktsyi SSE. Iadro Morgan mae mekhanizm pradkazannia perakhodau (pratsesar sprabue pradkazats', iakiia dadzenyia iamu moguts' zapatrabavatstsa) i bufer perautvarenne adrasu (keshavanne adrasou pamiatsi).

U 2002 goda AMD abviastsila pra perakhod na tekhnalogiiu 0,130 mkm i pra ukaranenne novai tekhnalogii SOI (<>). U krasaviku 2002 goda kampaniia vypuskae pratsesar Alchemy Au1100, iaki pavinen byu kankuravats' z Intel XScale. Napachatku 2002 goda byli abveshchany bol'sh daskanalyia Athlon XP 2100+ i 2200+ na 0,130-mikronnym iadry Thoroughbred. Adroznivaetstsa ad Palomino tol'ki tekhnalogiiai 0,130 mikron.

Napachatku 2003 goda kampaniia AMD skladae damova z IBM pra sumesnyia tekhnalagichnyia raspratsouki.

10 liutaga 2003 kampaniia vypustsila novyia Athlon XP 3000+, 2800+ i 2500+ na iadry Barton z pavialichanai udvaia kesh-pamiatstsiu drugoga uzrouniu (L2 -- 512 KB). Samo vylichal'nae iadro pratsesara niiakikh istotnykh zmen ne zvedala, geta znachyts', u sutnastsi, my maem toi zha samy Thoroughbred revizii B z dadadzenai pamiatstsiu. Z novym ab'iomam kesha, AMD peralichvae reityng svaikh pratsesarau 3000+ na Barton -- real'na pratsue na chashchyni 2167 Mgts i 2700+ Thoroughbred-B -- real'na pratsue na toi zha chashchyni 2167 Mgts. Chashchynia shyny 333--400 Mgts (dual-pumped).

Uvesnu 2003 goda kampaniia AMD vypuskae pershyia 64-bitnyia pratsesary, tsalkam sumiashchal'nyia z pratsesarami x86, viadomyia pad nazvai Opteron i iakiia pryznachalisia dlia serverau i pratsounykh stantsyi. A u verasni kampaniia AMD vypuskae analagichnyia pratsesary, viadomyia iak Athlon 64, i dlia persanal'nykh kamp'iutarau.

2003 g. -- god vypusku AMD K7 Thorton (Athlon XP). Thorton -- geta khutchei chargovy Duron, ekanamichnaia madel' Athlon XP na iadry Barton (shtuchna adkliuchana palova L2-kesha 256 Kbait). Vykarystanne slova <> dazvaliae pazitsyianavats' Thorton iak bol'sh praduktsyinuiu mikraskhemu u paraunanni z papiarednimi Duron. Tekhnalogiia vytvorchastsi 0,130 mkm. Taktavaia chashchynia 1667--2133 Mgts (2000+...2400+), chashchynia shyny 266 Mgts (dual-pumped).

Pradstaulenne pratsesara Sempron, iakoe pavinna bylo mets' mestsa u siaredzine zhniunia, peranesena na 28 lipenia 2004 g. (vypusk 17 zhniunia). Sempron 3100+ dlia Socket 754 iadro Paris, Sempron 2500+ (1750 Mgts), 2600+ (1833 Mgts), 2800+ (2000 Mgts) dlia Socket A, iadro Barton. Madeli Sempron pad Socket A praisnuiuts' da kantsa 2005 goda, ale u malabiudzhetnykh sistemakh. Samym aposhnim pratsesaram Sempron pad Socket A budze madel' 2800+. Getyia pratsesary pazitsyianuiutstsa, iak kankurenty Intel Celeron D. Sempron pad pratsesarny razdym Socket A pa tekhnichnykh kharaktarystykakh -- praktychna Thoroughbred z napruzhannem 1,6 V, adzinae adroznenne -- chashchynia shyny, pavialichanaia da 300 Mgts.

U cherveni 2005 goda kampaniiai AMD byli vypushchany dvukh'iadravyia pratsesary Athlon 64 X2

24 lipenia 2006 goda general'ny dyrektar AMD patsverdziu fakt kupli kampaniiai raspratsoushchyka grafichnykh chypau -- kampanii ATI. Suma ugody sklala 5,4 mil'iarda dolarau.

U 2007 godze kampaniia AMD pachala vytvorchasts' svaikh grafichnykh chypau na baze raspratsovak ATI.

U 2009 godze z perakhodam na novy Socket AM3 pratsesary AMD abzavialisia padtrymkai pamiatsi DDR3, shto dazvaliae ustaliavats' na matsplatu da 16 Gb AZP.

Dzel' na rynku

[pravits' | pravits' zykhodnik]

Dzel' AMD na rynku mikrapratsesarau na pratsiagu usioi iae gistoryi byla znachna mensh dzeli Intel. Na siaredzinu 2008 goda dzel' AMD skladala kalia 13 % ad agul'nasusvetnai vytvorchastsi. U suviazi z kryzisam, za kosht nizheishykh koshtau na svaiu praduktsyiu, kampanii atrymalasia pavialichyts' svaiu dzel' da 14,5 % (siaredzina 2009 goda).

Grafichnyia chypsety

[pravits' | pravits' zykhodnik]

Sudovyia razgliady z Intel

[pravits' | pravits' zykhodnik]

U 2000 goda AMD padala antymanapol'ny pazou suprats' Intel, vinavatsiachy iago u zlouzhyvanni svaim iakoe lidyrue stanovishcham. Intel byla pryznana vinavatai u dvukh razgliadakh u Iaponii. U mai 2009 gady i Eurapeiskaia kamisiia vynesla abvinavauchy prysud i naklala na kampaniiu rekordny shtraf u $1,45 mlrd. Eurakamisiiai bylo vyiaulena, shto Intel u peryiad z 2002 pa 2007 god prymushala vytvortsau kamp'iutarau admauliatstsa ad praduktsyi AMD, rabila znizhki takim kampaniiam iak Acer, Dell, HP, Lenovo, NEC. U dakladze bylo skazana, shto <>. AMD i GlobalFoundries padtrymali dadzenae rashenne[7][8]. Neuzabave Intel padala apeliatsyiu, adnachasova vypliukhnuushy u SMI infarmatsyiu, bytstsam vytvortsy PK addavali peravagu vyrabam Intel z-za ikh bol'sh vysokai iakastsi[9]. Bo sprava atrymalasia publichnym, Eurapeiskaia kamisiia raschynila dokazy. Z'iaviusia pres-reliz, u iakim byli pradstauleny fragmenty perapiski kiraunitstva Intel i vysheinazvanykh kampanii. U getai perapistsy zusim iasna gavarylasia, shto dzel' AMD na rynku pratsesarau treba skaratsits' da 5 i navat 0 %, za shto Intel padavala getym kampaniiam roznyia bonusy.

U vyniku u kastrychniku 2009 gady bol'shasts' roznagalossiau atrymalasia uladzits'. Intel abaviazalasia vyplatsits' AMD $1,25 mlrd i nadalei ne marnatravits' svaim manapol'nym stanovishcham. AMD zha abaviazalasia zgarnuts' use sudovyia spravy suprats' Intel pa usim svetse. Zaraz kampanii zmoguts' tsalkam zasiarodzitstsa na paliapshenni iakastsi svaikh praduktau[10].

Tsikavyia fakty

[pravits' | pravits' zykhodnik]
U dadzenai chasttsy nestae spasylak na krynitsy.
Zmest artykulau musits' byts' praviaral'nym abo ikh moguts' vydalits'.
Vy mozhatse adredagavats' artykul i dadats' spasylki na autarytetnyia krynitsy.

AMD pa prave viadomaia svaim staulennem da svaigo persanala, i fraza Dzhery Sandersa: <>, ne z'iauliaetstsa tol'ki typovym uzoram bats'kouskai rytoryki kiraunikou kampanii. U tym zha 1974 godze, adznachaiuchy piatsigoddze sa svaigo naradzhennia, AMD arganizouvae dlia svaikh supratsounikau fest, z razdachai televizarau, matatsyklau, i barbekiu. Krykhu paznei, kali pachalasia retsesiia 74-75 gadou, firma byla zmushana uvestsi 44-gadzinny tydzen' dlia tago, kab ne skarachats' persanal. U 1976 firma arganizue u gateli u Apala-Al'ta svaiu pershuiu kaliadnuiu vecharynku dlia supratsounikau. A u 1980, na vecharyntsy <>, supratsounitsa kampanii, Dzhozi Ueno, vyigrae prava na atrymanne $1000 u mesiats na pratsiagu 20 gadou.

Natural'na, ne abykhodzilasia bez zval'nenniau i u AMD, bez getaga abyistsisia getak zha nereal'na, iak zhyts' vechna, ale, prynamsi, kampaniia ishla na usio, kab zmiakchyts' dzeianne padobnykh mer. 4 kastrychnika 2001, neuzabave paslia teraktu 11 verasnia, Dzhery Sanders, kamentuiuchy niadauniaia ab'iava AMD pra skarachenne 1000 chalavek u Tekhase (u suviazi z zachynennem starykh Fab14 i Fab15, a taksama peraaryentavannem Fab25 z pratsesarau na menei pratsaiomki flesh), abrynuusia z krytykai na kampanii, u suviazi sa zmenai ekanamichnaga stanovishcha, iakiia vykinuli svaikh supratsounikau na vulitsu bez sur'ioznykh vyplat, tradytsyina nalezhnykh skarachanamu persanalu. AMD vyplatsila svaim skarachanym usio, da aposhniaga tsenta. <>. Kampaniia geta dakazala.

Znoski

  1. | Global Research Identifier Database -- 2015. Praverana 19 chervenia 2020.
  2. | https://www.lobbyfacts.eu/datacard/advanced-micro-devices?rid=422174324438-87
  3. | a b AMD Reports Fourth Quarter and Annual 2021 Financial Results -- Advanced Micro Devices, 2022. Praverana 2 liutaga 2022.
  4. | a b Form 10-K -- 2026.
  5. | Forbes Advanced Micro Devices (AMD) Stock Key Data
  6. | https://wealth.esunbank.com.tw/usstock/esun/basic0001.xdjhtm?a=AMD
  7. | Aleksandr Bakatkin. Intel oshtrafovali na milliard evro (niavyzn.)(nedastupnaia spasylka). 3dnews.ru. Arkhivavana z pershakrynitsy 9 studzenia 2014.
  8. | Evrosoiuz oshtrafoval Intel na 1,06 mlrd. evro (niavyzn.).
  9. | Reshenie Evrokomissii v otnoshenii Intel zhestko raskritikovano (niavyzn.)(nedastupnaia spasylka). Arkhivavana z pershakrynitsy 20 listapada 2011.
  10. | Aleksandr Budik. Intel pomirilas' s AMD za $1,25 mlrd (niavyzn.)(nedastupnaia spasylka). 3dnews.ru. Arkhivavana z pershakrynitsy 9 studzenia 2014.
AMD na Vikiskhovishchy
Baza razliku indeksa NASDAQ-100 fondavai birzhy NASDAQ